Asociácia slovenských spolkov žien

Prezentácia kníh slovenských dolnozemských autoriek počas SNS 2016 roku
Pondelok, 29 August 2016

prezentacia-knih-pocas-sns2016-07.jpg

Na úvod niekoľko informácií o 10 ročnej prezentácii kníh dolnozemských autoriek:
Už prvá prezentácia kníh slovenských autoriek z Vojvodiny v roku 2007, bola zaradená do oficiálneho programu SNS. Doteraz bolo realizovaných 9 prezentácií kníh dolnozemských autoriek a úhrnne 89 kníh. Na dnešnej, 10. teda jubilejnej prezentácii predstavíme nových 13 kníh Sloveniek z Vojvodiny a Rumunska. Bude to spolu 102 publikácie žien vedkýň, poetiek, prozaičiek, zberateliek a zapisovateliek vzácnych historických údajov, spolkov žien.
Úprimná im vďaka za zachovanie slovenskej reči, za krásne slová, za vedecký výskum.
Našu činnosť v tejto oblasti podporujú Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Matica slovenská v Srbsku a Slovenské vydavateľské centrum z B. Petrovca.
Túto aktivitu, ako aj ďalšie - nie menej dôležité, ako sú organizácia súťaží v prednese poézie a prózy pre ženy, charitatívna činnosť, organizácia dielní starých remesiel a ručných prác, edukatívne exkurzie spoznávania Slovenska pre členky spolkov žien z celej Vojvodiny, veľký počet aktivít a podujatí na zachovaní tradície, zvykov, obyčají a kultúry tunajších Slovákov boli vysoko ohodnotené Národnostnou radou slovenskej národnostnej menšiny, ktorá Asociácii dňa 04. Augusta 2016 roku udelila Zlatú plaketu za prínos zachovávaniu, rozvoju a prezentácii národnej a kultúrnej identity slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku.
Ďakujeme Národnostnej rade na tomto vysokom uznaní a členkám 23 spolkov žien, členiek Asociácie, na neúnavnej práci vo svojich prostrediach a na celomenšinových podujatiach, ktoru si toto uznanie spoločne zaslúžili.
 
Viera Miškovicová
prezentacia-knih-pocas-sns2016-01.jpg
 
prezentacia-knih-pocas-sns2016-02.jpg
 
prezentacia-knih-pocas-sns2016-03.jpg
 
prezentacia-knih-pocas-sns2016-04.jpg
 
prezentacia-knih-pocas-sns2016-05.jpg
 
prezentacia-knih-pocas-sns2016-06.jpg
 
prezentacia-knih-pocas-sns2016-07.jpg
 
prezentacia-knih-pocas-sns2016-08.jpg
 

 

PREZENTÁCIA KNÍH 2016, 6. AUGUSTA O 15,30.

  Na potešenie žien rok 2016 je plodným rokom, keď ide o literárnu činnosť. Niektoré mená, ako je V. Benková, Etela Farkašová, Mária Myjavcová, Anna Malková sa opakujú, ale je podmienečne hodne i nových mien ako sú Gabriela Gubová Červená, Jarmila Gerbocová, Katarína Verešová, Mária Záborská, tri spisovateľky z Nadlaku A. Kišová, Anna Kalianková a Jarmila Nacuová a receptár hložianskych žien.

Nuž čo do žánru rôznorodé knihy, pritom však zaujímavé  a plné prekvapení.

Mária Myjavcová,naša najznámejšia jazykovedkyňa slovenčinárka na  území Vojvodiny, nielenže sa zaoberá zostavovaním učebníc pre stredné školy, učením a pomáhaním študentom a ostatným, ktorí majú o spisovnú slovenčinu  záujem, ale nevšednú zodpovednosť a vytrvalosť venuje náprave jazyka v bilingválnom prostredí, kde uvádza i konkrétne príklady ako postupovať pri vyučovaní dvoch príbuzných jazykov. Svoje vysoko odborné texty, ale i praktické príklady z bežného života ako jazyk nehyzdiť nachádzame aj v jej najnovšej knihe O slovensko-srbskom bilingvizme vo Vojvodine. Celý takýto vedecký zošit je podelený na 3 časti, z ktorých pre nás je najpoučnejšia časť  Situácia slovenského jazyka vo Vojvodine.

  V. Benková a Etela Farkašová a ich spoločný počin Eseje a štúdie, knihu, ktorú vydala Matica slovenská v Srbsku, nám predstavujú autorky Slovenky z Rumunska, z Maďarska, zo Slovenska a zo Srbska. Spoločný projekt tieto dve autorky realizovali i prostredníctvom SVC, keď vyšla kniha pod názvom Zbližovanie dvojrozhovory čiže v podnázve Rozhovory s osobnosťami slovenskej literatúry z Dolnej zeme a zo Slovenska. Tu však nejde len o spisovateľky, ale i mužov spisovateľov či osôb zaoberajúcich sa literatúrou, kritikou, filozofiou... Uvedieme niektoré mená. Je tu predstavená tvorba M. Myjavcovej, Dagmar Márie Anocy, Anny Kovácsovej, Dany Podrackej, Zuzany Čížikovej, Etely  Farkašovej, Viery Benkovej a ďalších. Z aspektu mužov možno spomenúť: Michala Babiaka, Samuela Boldockého, Antona Hykischa, Miroslava Bielika. Uvedieme úryv  ok zo štúdie J. Hodoličovej Genéza slovenského ženského hnutia vo Vojvodine v podnázve Aktivistky a ich kultúrna a literárna činnosť a po nej dvojrozhovory V. Benkovej a Antona Hykischa.

Na našej prezentácii prvý raz uvádzame Gabrielu Gubovú Červenú,  ktorá sa predstavuje doktorskou dizertáciou pomenovanou  Slováci v Kráľovstve Srbov, Chorvatov a Slovincov 1918 – 1929. Autorka o knihe hovorí takto:

   V predloženej práci som analyzovala politické aktivity slovenskej menšiny vrokoch 1918 až 1929. V tomto období slovenská menšina aktívne a „relatívne“samostatne vystupovala na politickej scéne Kráľovstva SChS. V roku 1918 sa aktívne podieľala na pripájaní územia súčasnej Vojvodiny ku Kráľovstvu Srbska a v ďalšom období vytvorila vlastnú politickú stranu, Slovensku národnú stranu, ktorá sa usilovala presadiť v Belehrade slovenské požiadavky a záujmy. Účinkovanie v politickom živote krajiny, ktorá sa len formovala a zjednocovala, bolo veľmi dôležité pre všetky národy a predovšetkým pre menšiny. Politickou aktivitou a spoluprácou so štátnymi stranami Národnou radikálnou a Demokratickou stranou sa každá menšina usilovala zlepšiť svoje národné, kultúrne, hospodárske a iné práva. Najvplyvnejší slovenskí národní vodcovia ako ĽudevítMičátek, August Ráth, Ján Čajak, Janko Bulik a Jan Grúnik v tomto období zohrali dôležitú úlohu. 

   Slováci sa vytvorením nového štátu politicky organizovali okolo Slovenskej národnej strany. Prostredníctvom tejto strany sa počas celého obdobia jej existencie usilovali presadiť svoje národne, politické, kultúrne a hospodárske požiadavky. Vo svojej práci som osobitne sledovala činnosť SNS a jej vedúcich predstaviteľov, Slováci politicky v Kráľovstve SChS nezavážili, ale vďaka svojmu správaniu počas vytvárania Kráľovstva a spojenectvu s Československom v rámcoch Malej dohody mali určitési výhody. Československo ako spojenecká krajina podporovala snahy vojvodinských Slovákov v oblasti kultúry a vzdelávania. Prispievalo najmä svojimi kádrami v školstve a podporou gymnázia v Petrovci. Pozitívnym faktom bolo to, že takmer v každej osade pôsobili kultúrne spolky s rozmanitou činnosťou. A my ešte pridávame, že dejiny sa opakujú, nuž preštudujte túto knihu a zistíte, že je v tom veľká pravda vzhľadom na dnešok.

  Gabriela Gubová Červená sa narodila v Báčskej Palanke a žije v Pivnici. Vyštudovala históriu a slovenský jazyk a literatúru na FiFUK v Bratislave.  Na Katedre všeobecných dejín FiFUK v Bratislave ukončila doktorandské štúdia a získala titul PhD. Pracuje ako učiteľka dejepisu na ZŠ 15. októbra v Pivnici a ZŠ Bratov Novakovcov v Despotove. Venuje sa výskumu dejín vojvodinských Slovákov v 20. storočí  a dejinám rodnej osady. Prekladá učebnice dejepisu a píše dodatky a učebné osnovy z dejín pre potreby vyučovania v slovenskom jazyku. Navštevuje rôzne semináre z oblasti vzdelávania a vedecké konferencie.

  Monografiu Vladimír Hurban 1850 -1914 zostavila Katarína Verešová, ktorú už dobre poznáme z týždenníka Hlas ľudu zo strán o St. Pazove a archívnych záznamov na ev. fare v St. Pazove. Je pochvalihodné koľko údajov sa dozvedáme o velikánovi, Vladimírovi Hurbanovi, evanjelickom farárovi, ktorý ovplyvnil život Pazovčanov nielen 40 rokov, kým tam pôsobil ako kňaz, ale i hodne potom. Veď meno Hurbanovcov si nevieme ani predstaviť inde ako v St. Pazove.Mimoriane pútavo spracovaná časť o Vladimírovi Hurbanovi – jeho narodení, detstve a mladosti, o príchode do St. Pazovy, pedantnom zapisovaní proste všetkých udalostí, ktoré sa v Pazove a zvlášť na ev. Fare odohrali. Prostredníctvom jeho zápisov, listov a iných písaných dokladov možno zistiť mnohé doteraz neodhalené údaje zo života na staropazovskej fare spred sto rokmi. Dozvedáme sa i o spolunažívaní iných národov so Slovákmi, o sociálnej situácii Pazovčanov, o ich viere a postoji k cirkvi. Zviditeľnejú sa i údaje ocelkovom živote občanov.

Naša renomovaná poetka a spisovateľka, ktorá je aj dnes tu už spomínaná, Viera Benková sa nám tento raz predstaví básnickou zbierkou Studňa a voda vo vydavateľstve SVC, keď sa vyznáva z takých reálií ako je jej ulica, dom či strom, prípadne voda, alebo smútok, ktorému sa často nevieme ubrániť, lebo nám odchádzajú vzácni ľudia z našej blízkosti. Ale dobre, že za všetkými tými hmatateľnými vecami tróni láska. Láska nad všetkým a nadovšetko, nie je dôležité v akom tvare. No ona je podstatou všetkého. Tak je aj v nasledujúcej básni.

  Meno Márie Záborskej satiež prvýkrát zjavuje na našej prezentácii. Už len v zrelom veku našla odvahu ukázať sa svojou knižkou či už preto, že sama bola samoukom, nikto jej v tom neradil a nepomáhal alebo pre jej skromnosť. No nie je celkom neznáma verejnosti, lebo niektoré jej texty sú už využité na festivale nových lyrických piesní v Kulpíne, niektoré zas vyšli časopisecky. Pred nami je knižka s názvomNa svoje sa nezabúda. V predhovore čítame, že písanie poézie pomôže urobiť všedný deň krajším a bohatším a že básne sú neoddeliteľnou súčasťou len tých, ktorí si uvedomujú veľkosť umenia. Anna Balážová o nej hovorí: “Vyrozprávala pazovské príbehy, opísala obyčaje a zvečnila pazovské nárečie. V nich sú láska, rodina, úrodná roľa a nábožnosť základné prvky jestvovania a dlhej životnosti.”

K poézii radíme ešte knihu básní Lekvárový chlebík Anny Malkovej vo vydaní SVC. Okrem náboženských básní, ktoré sú jej veľmi blízke srdcu, má najnovšiu knihu, ktorá sa deťom, ale nielen im, veľmi páči. Pútavé ilustrácie, básne plné hravosti a optimizmu, ktoré nemožno inak zakončiť ako s úsmevom na tvári  je to typické pre túto knižočku. Či práve báseň Lekvárový chlebík, Spevák, Otec z požičovne  alebo Budíček, všetky žiaria radosťou, ba trochu i tichou nostalgiou za časmi, ktoré predstavujú aj naše detstvo a ktoré sa už nikdy nevrátia.    

Kým sa unášame na krídlach poézie, pozrime sa i na poéziu Anny Kaliankovej z rumunského Nadlaku a na jej knihu básní Krištáľová pyramída veršov. Predely medzi básnickými celkami vychádzajú z týchto veršov, ktoré sa ďalej obmieňajú a ich sila sa stupňuje. Sú to verše:

ruka v ruke

a tvárou v tvár

otáčame sa chrbtom v chrbát

pokračujúc v otáčaní čelom v čelo.

V básňach nenachádzame žiadnu interpunkciu a preto naša predstavivosť má možnosť neohraničenú. Sú to básne lásky, nehy, ale i stroskotaných predstáv o láske či ľuďoch, o ktorých sme si mysleli, že sú nám blízki, ale nie je to vždy tak. Možno to občas veľmi zabolí a preto i ten refrén akoby naznačoal, že práve často nejdeme tým istým smerom, ale úplne opačným.

Z rumunského Nadlaku máme i dve predstaviteľky prózy a to Annu Kišovú knihou (Ne)všedné mrvance a Jarmilu Nacuovú s krátkymi poviedkami Mozaika života. A. Kišová svojím  jemným humorom a iróniou prinúti čitateľa, aby prečítal knihu na jeden dych. I. M. Ambruš sa o jej tvorbe vyjadril takto: „Ľudská spoločnosť, meraná prísnym okom, zostala pre autorku nevyčerpateľným zdrojom inšpirácie.“ A o Nacuovej napísal takto: „Už dávno koketovala s nadlackým literárnym dianím. Vo svete náhod a nepredvídaností autorka čerpá námety z každodennosti a jej inšpiračným zdrojom sú limitné situácie, do ktorých sa dostávajú stvárnené postavy poviedok. Bohatá slovná zásoba je v nich naplno majstrovsky využitá a výsledkom sú obyčajne humoristicko-zábavné produkty.“

Posledný blok našej prezentácie patrí knihám, ktoré dožili veľkú popularitu u čitateľov. Je to kniha Jarmily Gerbocovej, ktorá je na priestoroch Vojvodiny už dobre známa. Knihou Svadobné vinše Slovákov na dolnej zemi sa jej popularita ešte zväčšila. Pavel Rozkoš v doslove tejto knihy okrem iného hovorí: „Ľudová kultúra je nenahraditeľný jav. Koncom roka 2005 sa konala na Hrade v Bratislave etnografická výstava na tému Tradičná slovenská svadba na Dolnej zemi, ktorá mala mimoriadny úspech. Kurátorkou výstavy bola J. Gerbocová a z príležitosti príprav na výstavu , zoznámila sa i s takou zložkou svadobných a predsvadobných obradov akými boli svadobné vinše. Poznačené sú archaickým jazykom a ovplyvnené cirkevnou biblickou češtinou. Je široké spektrum rôznych vinšov na celej dolnej zemi, no zdá sa nám, že predsa najviac vinšov je zachytených práve vo Vojvodine medzi tunajšími Slovákmi.  I fotografie mladých v knihe, ktorá je technicky zaujímavá sú z Petrovca a svedčia o dobovom obliekaní mladej nevesty a mladého zaťa. Niektoré časti máme i obrázkové. Zaujímavé, že pestrosť krojov je petrovská, a vinše k paprikášu sú z územia maďarských osád. Kniha je tak ladená, že na tradičných svadbách by sa mohli využiť aj dnes tieto vinše a v takých rodinách, kde sa dbá na tradíciu sem- tam ich ešte počuť.

Usilovné hložianske spolkárky nám predkladajú tretí receptár tohto spolku, kde ony priložili ruky a nazvali ho  Tradičné pečené a pražené jedlá a jedlá pripravované v sedliackej peci. V úvode nám predsedníčka spolku žien Slovenka Viera Miškovicová priblížila receptár takto: Jedna časť kuchárky je venovaná jedlám, ktoré sa v minulosti pripravovali v sedliackej peci. Mnohí z používateľov tejto kuchárky sa už na to nepamätajú, alebo ani nevideli sedliacku pec, pri ktorej vyrastali generácie dolnozemských Slovákov. Dobre vykúrená sedliacka pec zohriala jednu alebo aj dve miestnosti. Pri peci sa spalo, ohrievalo, prihrievali sa na nej jedlá, sušilo sa ovocie, zelenina,dosúšal sa odev a obuv a samozrejme, v nej sa pripravovali chutné jedlá: krumple na ťapši, sárma, rejteša, lepňa...piekli sa zemiaky s kožkou...

 Neviem, či je dnes trendom návrat k tradícii alebo skôr potrebou vrátiť sa k zdravšiemu stravovaniu, ale verím, že vám tieto recepty pomôžu vo výbere jedálneho lístka už či na slávnostné príležitosti alebo na každý deň“ odkazuje Miškovicová.

B. Petrovec, 06.08.2016

Mária Gašparovská

 

Najnovšie správy

Správa z recitačnej súťaže Naša Vansovej Lomnička v Starej Ľubovni, 12.-14. október 2018 roku

16. November 2018 Aktivity
Na recitačnej súťaži Naša Vansovej Lomnička sa zúčastnili tri recitátorky, víťazky finálovej súťaže v B. Petrovci. V kategórii prózy recitovali Marženka…
Viac...

Správa o realizácii dielne Omaľovanie úžitkových predmetov v Kovačici, 22.-23. 10.2018

08. Október 2018 Aktivity
Na výzvu Asociácie slovenských spolkov žien, na dielňu omaľovania úžitkových predmetov sa prihlásilo 14 spolkov žien: Aradáč, Báčska Palanka, Báčsky Petrovec,…
Viac...

Podpolianske slávnosti na Detve - Krajanský dvor

11. August 2018 Aktivity
Asociácia slovenských spolkov žien tohto roku po prvýkrát organizovala odchod spolkov žien na Krajanský dvor na Detve, sprievodného podujatia Podpolianskych…
Viac...

Informácia z finálovej recitačnej súťaži

02. Máj 2018 Aktivity
Informácia z finálovej recitačnej súťaži – prednes poézie a prózy pre ženy, ktorú ASSŽ organizovala v nedeľu, 15.04.2018 roku v priesoroch Matice slovenskej v…
Viac...

Banátska regionálna recitačná súťaž v Padine

16. Apríl 2018 Aktivity
Šiestého apríla bežného roku v Padine prebiehala XI. regionálna recitačná súťaž, ktorú organizuje ASSŽ. Tentoraz sa na regionálnej banátskej súťaži zúčastnili…
Viac...

Správa z regionálnej súťaže v prednese poézie a prózy pre ženy v Báčke

16. Apríl 2018 Aktivity
Na tohtoročnej regionálnej súťaži recitátoriek sa zúčastnilo šesť recitátoriek z Báčky a po jedna recitátorka z Banátu a Sriemu. Na úvod sa prihovorila…
Viac...

Výstava jarných a veľkonočných aranžmánov a kraslíc

01. Apríl 2018 Ženský spolok Slovenka
Spolok žien Slovenka sa podpisuje pod organizáciu Výstavy jarných a veľkonočných aranžmánov a kraslíc, ktorá prebiehala na Kvetnú nedeľu v hložianskej…
Viac...